Veronika Buranovská s kamarátkami vycestovala na Kubu, ktorá nie je úplne bežnou dovolenkovou destináciou, no čoraz viac ju navštevujú už aj Slováci. Hneď po príchode ich očarili všadeprítomné staré autá a milí ľudia. V spoločnom rozhovore si prečítate, ako si aj vďaka nedostupnosti internetu užívali pravú kubánsku atmosféru na každom rohu.

S akým cieľom ste vycestovali na Kubu?

Chceli sme spoznať novú a zaujímavú krajinu, ktorá nepatrí medzi bežne navštevované miesta a zároveń sa čo najviac priblížiť skutočnému životu Kubáncov. Vidieť, ako naozaj bývajú a objavovať skryté zákutia ich krajiny.

Čo vás po príchode sem prekvapilo najviac?

Čo sa týka ľudí, tak obrovské množstvo taxikárov, no pokiaľ ide o krajinu, úplne nás uchvátili ich staré autá, na ktorých sa v pohodičke prevážajú mladší aj starší Kubánci. Vidieť ich takmer na všade bol pre nás príjemný šok, aj keď presne takúto atmosféru sme od Kuby očakávali.

Malebné domy v meste Trinidad.

Okrem áut sa s Kubou spájajú cigary a rum. Ochutnali ste niečo z toho?

Hneď v prvú noc sme sa pýtali domácej na odporúčané obchody s týmto tovarom, takže áno. (smiech) Vyskúšali sme hneď niekoľko fliaš rumu, no najviac sme si obľúbili Legendario, ktorý je bežne dostupný aj na Slovensku. 

Ceny cigár sa pohybujú rôzne. Tie najlacnejšie vyzerajú ako drobné cigarky, no o cene rozhoduje hlavne značka.

Majú Kubánci zaužívané nejaké netradičné kultúrne zvyky?

Do styku s ich netradičným zvykom sme prišli hneď po príchode do Havany. Keď sa po meste prechádza mladé dievča alebo staršia žena, tak miestni muži špúlia pery a robia zvuky pripomínajúci bozkávanie. Také „kisses“. (smiech)

Deje sa to takmer na každom kroku a domáci sa nad tým už ani nepozastavujú. No keď sme prišli na opačný koniec krajiny, do mesta Santiago de Cuba, kde tento zvyk nebol až taký zaužívaný, tak nám to už aj celkom chýbalo. 

Robia to len cudzinkám alebo aj domácim?

Robia to úplne všetkým ženám. Dá sa povedať, že muži im týmto spôsobom prejavujú náklonnosť, nejde teda o žiadne nemravné návrhy. Na Kube to berú ako úplne bežné správanie.

Raz sme dokonca videli na ulici dedka, ktorý učil svojho malého vnuka, že takto sa to robí. Po prvej skúsenosti sme to už aj my brali ako prirodzenú vec, aj keď na Slovensku či akejkoľvek inej krajine by to bolo určite považované ako obťažovanie a znak nadradenosti mužov nad ženami.

Miesto medzi Playa Larga a Playa Giron je ideálne pre potápanie medzi korálovými útesmi.

Určite ste ochutnali aj jedlá z ich tradičnej kuchyne. Aké jedlá by budúci návštevníci Kuby mali určite skúsiť?

My sme počas pobytu na Kube bývali v rodinách, takže keď sme sa chceli výdatne najesť, vedeli sme, že sa opýtať pani domácej, či by nám mohla niečo pripraviť. Vtedy sa pod tým obrovským množstvom jedla zvykli ohýbať stoly. (smiech)

Občas nám varili aj raňajky a večeru. Bolo to vždy podľa toho, ako bola domáca vyťažená. Najviac nám chutili homáre na paradajkovej omáčke podávané s ryžou, fazuľkami a množstvom nakrájaného ovocia. 

Okrem toho nám často ponúkali aj banánové chipsy z odrody platano, ktorá nie je bežne dostupná v našich obchodoch.

Degustácia banánových chipsov.

Cenovo to pritom bolo veľmi lacné, pretože homár nás aj s oblohou a čerstvo vytlačenou ovocnou šťavou vyšiel na približne 10 CUC, čo je v prepočte asi 8 eur. 

Na Kube pritom fungujú dve meny – ich domáca (CUP) a tá druhá určená pre turistov (CUC). V jednom z obchodov nás dokonca odmietli obslúžiť, pretože nám nemali vydať v turistických pesos.

Na svoje si tu prídu aj kávičkári, pretože kávu tu mali vynikajúcu všade, kde sme si ju dali.

Ubytovanie na Kube nájdete tam, kde sa nachádza modrý znak v tvare obrátenej pyramídy. V tomto prípade je to žltý dom vľavo.

Na Kube funguje prídelový systém. Ako je na tom ponuka tunajších obchodov?

S tým prídelovým systémom sme sa nestretli, no nachádzajú sa tu maličké obchodíky, ktoré za éry komunizmu boli aj u nás – za priehradkou pracuje predavačka, ktorej diktujete, čo chcete. 

Tieto obchody sú takmer vždy poloprázdne, takže podľa mňa v nich funguje aj podpultový predaj. My sme si pýtali len to, čo sme videli v regáli, pretože sme sa s predavačkou nevedeli dorozumieť.

Prečo?

Ich úradným jazykom je španielčina, takže dorozumieť sa s domácimi bolo pre nás nemožné. Mali sme so sebou malý slovník, odkiaľ sme čerpali základné španielske frázy.

Anglicky rozpráva len minimum ľudí a väčšinou ju ako-tak ovládajú mladší ľudia. Uvedomujú si totiž, že ak sa chcú mať lepšie, ovládať angličtinu je pre nich kľúčové.

Aj preto sa veľmi radi rozprávajú s cudzincami. Berú to ako kurz angličtiny, ktorý majú úplné zadarmo. Zároveň vedia, že byť v kontakte s cudzincami je občas jediný spôsob, ako sa dozvedieť niečo nové zo sveta.

Údolie Viñales sa v roku 1999 stalo národným parkom a súčasťou zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

Sú podľa teba Kubánci šťastní?

Záleží od vekovej kategórie, pretože tí starší sú zmierení s tým, že v ich živote sa už toho veľa nezmení. Pokiaľ aj áno, uvedomujú si, že to bude lepšie pre ich ďalšie generácie, než pre nich samotných. 

Mladí by boli určite veľmi radi, ak by mohli cestovať a spoznávať cudzinu. Aktuálne si totiž nemôžu dovoliť precestovať ani vlastnú krajinu. 

Inak sú Kubánci veľmi temperamentní a inteligentní ľudia, takže ak sme si chceli zatancovať salsu, nikto z nich s tým nemal problém. Dokonca sa veľmi ochotne ujali role učiteľov, vraveli „I will teach you“ a viedli nás.

Prechádzka údolím Viñales.

Priemerný zárobok Kubáncov je asi 30 €, takže by sa dalo predpokladať, že si na turistoch budú chcieť privyrobiť. Nie sú na nich príliš dotieraví?

To si možno aj prehnal, pretože keď som si vyhľadávala priemerné zárobky tesne pred naším odchodom, tak to bolo okolo 25 dolárov. S takýmto platom si, veru, vyskakovať príliš nemôžu. 

Dotieraví boli hlavne taxikári, ktorí keď videli cudzincov, tak vyzvedali, kam ideme a ponúkali sa, že nás tam odvezú. My sme väčšinou potrebovali odvoz na ďaleké presuny z mesta do mesta, takže so šoférmi sme sa dohadovali aj deň vopred s tým, že na ďalší deň pre nás prišli a odviezli na dohodnuté miesto.

Takto sme riešili aj našu najdlhšiu trasu z Havany na opačný koniec krajiny – do Santiago de Cuba. Najprv sme túto cestu chceli absolvovať klasickým autobusom, no pre turistov tu majú vyhradené autobusové linky Viazul.

Náš autobus sme však zmeškali, takže aj napriek jazykovej bariére sme skúšali zjednávať s taxikármi cenu za odvoz. To sa nám nakoniec podarilo a po deväťhodinovej dobrodružnej ceste sme sa dostali na opačný koniec krajiny.

Nefungujúci tachometer na Kube nepredstavuje žiadny problém.

Povedala by som, že Kubánci, ktorí ponúkajú turistom ubytovanie alebo odvoz, sa oproti iným majú o niečo lepšie. Viezli sme sa napríklad s taxikárom, ktorý pracoval ako lekár, no aby sa jeho rodina mala lepšie, privyrába si ako taxikár a vozí turistov. 

To isté platí napríklad aj o upratovačkách. Nejedna z nich sa vzdala vyštudovanej lekárskej profesie kvôli lepšiemu zabezpečeniu rodiny.

Kuba sa medzi turistami teší veľkej obľube, no je na ich nával táto krajina vôbec pripravená?

Je pravdou, že turistov je na Kube naozaj veľa, no často nemajú možnosť výberu ubytovania alebo auta vopred v takej ponuke, ako Kubánci naozaj ponúkajú. 

Je to spôsobené nedostatkom internetu, preto väčšina ponúka svoje služby priamo na mieste len tým, že ľudí oslovujú na ulici alebo v prípade ubytovania majú na dome modrý znak v tvare obrátenej kotvy. Niečo ako letáčiky, prospekty a pútače teda nečakajte.

Na druhú stranu, aj práve vďaka týmto nedostatkom má Kuba svoje jedinečné čaro.

Veľkým problém Kuby je internetové pripojenie. Ako ste to riešili vy?

Počas pobytu na Kube sme boli úplne odstrihnuté od sveta. Okrem práce sme si teda oddýchli aj od informácií a všetkých sociálnych sietí. 

Na niektorých námestiach sa však dá pripojiť na bezdrôtový internet za poplatok. Kamarátka, s ktorou som na Kube bola, si k tomu kúpila poukaz, no mala problém s prihlásením. Takže sme si celý ten čas užívali bez Facebooku a nezaujímali sa o to, čo sa deje vo svete.

Pohybovali ste sa len po vnútrozemí, alebo ste navštívili aj pobrežie? Kuba je totiž vychýrenou destináciou aj vďaka svojim nádherným plážam.

Navštívil sme menšiu pláž, ktorá je od Havany vzdialená asi 20 minút autobusom, kde bol okrem domácich aj veľký počet turistov. 

Zónu s bezdrôtovým internetom spoznáte ľahko – vždy sa okolo nej nachádza množstvo ľudí.

Ako hodnotíš kvalitu pláží na Kube?

Na tej, kde sme boli my, sa v podstate nikto o nič nestaral, takže ak po sebe návštevníci neupratali, zostal po nich bordel. Okrem tejto sme však navštívili aj pláž v krásnom prostredí na severovýchode Kuby.

Najprv sme vyberali podľa bedekrov, no potom sme sa trochu osmelili a pýtali si odporúčania od miestnych obyvateľov. Vzhľadom na to, že sa veľmi radi rozprávajú s cudzincami, vzájomne sme si vymieňali informácie – oni nám odporúčali pláže, na ktoré nechodí veľa turistov a my sme im zase hovorili o tom, čo sa deje vo svete.

Relax na pláži de Cayo Jutías.

Raz sa dokonca stalo, že nás na ulici zastavila cudzia žena, ktorá sa pýtala, odkiaľ sme. Keď sme odpovedali, že pochádzame zo Slovenska, tlmočila to svojmu mužovi a ten sa udivene opýtal, či je pravda, že sa Československo rozdelilo. 

V tej chvíli to bolo vtipné a milé, že našu krajinu vôbec registrujú, no zároveň to tak trochu vypovedá aj o uzavretosti Kuby pred svetom.

Ktoré miesta na Kube by si odporúčila navštíviť ľuďom ty?

V Havane sa mi veľmi páčilo v časti Malecón. Medzi zálivom a mestom sa tu nachádza dlhá promenáda, kde sa v podvečer stretávajú mladší, starší, domáci aj turisti a nezáväzne sa medzi sebou rozprávajú. V prvý večer sme si tu len tak sadli, vytiahli cigary, fľašu rumu a užívali si západ slnka.

Každá časť Kuby však mala svoje čaro, no ak by som sa v budúcnosti vrátila späť, požičala by som si auto o navštívila toho oveľa viacej. S taxíkom sa dá takisto dostať takmer úplne všade, akurát si za to treba priplatiť. 

Turistu, ktorý sa orientuje len na prírodu, by Kuba asi príliš nebavila. Je to tam hlavne o ľuďoch, o krásnych starých autách, ošumelej architektúre a, samozrejme, aj o nádherných plážach. Je to predsa Karibik.

Spozorovali ste nejaké rozdiely medzi ľuďmi v Havane a Santiago de Cuba?

Jediné, čo sme si s kamarátkami všimli, bolo, že muži v Santiagu na nás robili menej pusiniek a jazdilo tu viac motoriek. (smiech) Kedysi bolo dokonca hlavným mestom Kuby.

Cítila si sa na Kube bezpečne?

Určite. Počas celého pobytu na Kube sme sa cítili oveľa bezpečnejšie ako v nočných uliciach Bratislavy. Potvrdila to aj kamarátka, ktorá na Kubu vycestovala po nás.

Počuli sme, že ak niekto z domácich napadne cudzinca, hrozí mu dvojnásobný trest. Turistov si tam naozaj vážia a chránia, pretože vďaka nim krajina prosperuje a zarába.

Údolie Viñales je hotovým rajom.

FIRO-tour ponúka dovolenku na Kube pre celé rodiny. Myslíš, že je táto destinácia vhodná aj na cestovanie s deťmi?

Určite by som sa tam nebála ísť ani s dieťaťom. Jediným problémom by mohlo byť to, že deti zvyknú vymýšľať s jedlom, takže tam by sa buď nenajedli, alebo by si na to museli zvyknúť.

Čo sa týka detí, spomínam si na situáciu, keď sme v obchode nakúpili sladkosti a ja som si otvorila keksík priamo na ulici. Zrazu sa okolo nás nahrnulo množstvo detí, ktoré si od nás tieto keksíky pýtali. 

To, čo je pre naše deti úplne samozrejmé, je pre kubánske deti výnimočné.

Je nutné pred cestou absolvovať nejaké povinné očkovanie?

Pýtala som sa na to aj svojho lekára, no vravel, že nepotrebujem žiadne zvláštne očkovanie. Turistom teda stačí základné očkovanie proti chorobám, ktoré sa vyskytujú aj u nás na Slovensku.

mohlo by vás zaujímať

Čítať článok
16.6.2019
2693
Najlepšie suveníry, ktoré si môžete priniesť z dovolenky v Španielsku

Magnety, kľúčenky či tričká – to sú najžiadanejšie suveníry. Ale kúpiť si v Španielsku niečo „made in China“ nie je zrovna výhra.

Čítať článok
22.12.2018
4330
Dovolenka v Turecku: Odhaľte najkrajšie miesta Tureckej riviéry

Turecká riviéra je obrovský kus krajiny, ktorý stojí za to precestovať.