"Mňa doma skrátka mrle žerú" hovorí Kristína Farkašová vo svojom blogu o cestovaní

Stále ste sa nerozhodli a váhate s kúpou letnej dovolenky? Nielen Kristína, ale veľa našich zákazníkov pozná dôvody prečo sa nebáť cestovať, pretože jednoducho dovolenky a more milujú:)

Nedá sa nič robiť. Mňa doma skrátka mrle žerú. Ja neviem dovolenkovať stereotypne. Akože materská je vskutku prekrásny rajón, ale veď občas treba ísť na fakultatívny výlet…

Niekedy sa ráno zobudím...teda vždy sa zobudím...ale niekedy sa zobudím s tým, že ma ovalí myšlienka:  “zase rovnaký deň” a ide ma picnúť. Ešte si niekedy skusmo kusnem do ruky, či sa mi to len nesníva, ale asi sa kúšem slabo, lebo som sa doteraz neprebudila. Už tri roky. Stereotyp, choď do paže! 

Ide sa zmeniť rajón. Začína to krásne! Treba sa skrátka relaxačne sa zbaliť. Aj všetkých. A v lepšom prípade aj seba. Ach, ten pocit, že už sedíme v aute a meníme destináciu! Ach, ten pocit, kedy si až na mieste pobytu spomeniem, čo som všetko zabudla a je mi to už úplne jedno. Ach! Lebo som MPR.

                                                                                                            Farkašova

MPR status je záležitosť, ktorú si musíte zbaliť ako prvú. MPŽ - Mám v Paži Rodič je viac ako wellness. MPŽ je najvác.

SO statusom MPŽ a v novom prostredí si treba robiť nové zážitky. Ach, ten nový zážitok, keď v ubytovacom zariadení majú úplne inú voňačku v záchode, ako máte doma. To je taká krásna zmena! A úplne iný prací prášok, ktorým prali uteráky.. Ach, ten nový zážitok, kedy presvedčíte samú seba, že deti môžu telku pozerať aj hodinu! Ach, ten pocit, kedy sa presvedčíte, že z toho nebudete mať výčitky a nevykrikujete zo spánku “nie, radšej knihu!”. 

Ráno sa zobudíte, idete na raňajky…preskenujete riady, reku…ktoré môžu ísť do umývačky, ktoré nie, pekne si to roztriedite, pozbierate cestou k švédskym stolom zopár omrviniek…skoro vás picne z toho cudzieho dieťaťa, ktoré má párky vo vlasoch, chlieb na zemi a kečup všade naokolo a potom si uvedomíte, že sa vás to vôbec, ale že vôbec netýka. Šalalalala! A potom použijete štyri rôzne tanieriky, osem vidličiek na tri druhy jedál…a ešte z pocitu slobody len tak oliznete nožík, ktorý vôbec nepotrebujete...áno, neekologické. Ale veď raz za čas! Toto je TO vyhodiť si z kopýtka. A ten pocit, že nič v hoteli neplatíte, pretože namiesto peňazí používate magický kód zvaný: číslo izby. Kávička sem, kávička tam.. Tristo jeden a je to zaplatené. Keď to takto krásne funguje, žena/matka si z roztopaše kúpi aj suvenír. Magnetka z destinácie je skutočne to, čo som nikdy nechcela a mám to.

A ten návrat z reštaurácie na izbu, kedy sa po ceste dlhou hotelovou chodbou chystáte na veľké doobedné upratovanie a prípravu obeda. A potom vojdete do izby, kde si krásne na hromádke žijete ako Ťapákovci a tam upratané? Ách a tá mystika vône čistiacich prostriedkov, ktoré vôbec nepoznáte. Musím však skonštatovať, že ten šok, kedy som začala hystericky hľadať kuchyňu, alebo aspoň sporák, alebo aspoň varič, bol skutočne veľký. V hlave som sa snažila rozpamätať na to, ako sa zakladá oheň pomocou dvoch kremeňov, s pohľadom upreným do okna…hľadajúc suché konáriky, aby sa to chytilo…do toho úvaha…nie sú tu noviny, môžem použiť papier s hotelovými informáciami??? Horí toaletný papier? ALE! Potom tá veľkosť chvíle, kedy som si uvedomila, že máme plnú penziu! Že ja nemusím variť obed!!! To je že čo? To je viac, ako si spomenúť, že mám v mrazáku hovädzí vývar a perkelt! …ono…z toho minibaru by sa aj tak čarovalo ťažko. I keď arašidová polievka s vodkovým prívarkom preliatym kolou neznie úplne zle. A varí sa to heslom “abrakadabra”.                                                                                                           

                                                                                                                                   Farkašova

Takáto dovolenka má aj napriek statusu MPR zopár mínusov. Ak nerátam návštevu aquaparku s dvoma Obdobkami Vzdorovitými, pokusy o lyžiarsku kariéru dvoch Obdobiek Vzdorovitých a pod., spomeniem tieto tri. Aj s bonusom. Takže: prvý neduh dovolenkovania: Ten pocit, kedy sa cítite neschopná, pretože Vám chyžná ustlala nanovo posteľ, ktorú ste vy predsa ustlali absolútne dokonale nad rámec feng shui. Trošku to pohne so sebavedomím ženy/matky v domácnosti. Potom druhá vec. Smeti. Kde sú smeti? Teraz akože tá chyžná vie, že som si dvoma kúskami toaleťáku vytáčala akňák??? Videla moje žlté z ucha? Môžem jej ísť povedať, že to bolo žlté z ucha detí? Och, smeje sa. Ale ako je pekne oblečená. Ja počas upratovania vyzerám vskutku nevkusne. A do tretice: Ten šok, kedy začnete hystericky hľadať práčku.. podobne, ako ste hľadali sporák? …akurát, že práčku nenájdete? Skrátka tam nie je. Ale tie vypeelingované ruky z ručného prania hotelovým mydlom, nie sú na zahodenie. Hlavne…aj keby ste ich vyhodili, nebol by to dobrý nápad! To ich mať radšej obe dovolenkovo ľavé. 

…a štvrtá vec. Na konci pobytu odísť domov. To je vlastne na celej dovolenke najťažšie. Nehovoriac o prekuknutí kódu tristo jeden a následnej „kešovačke“. No jo, reklamáciu na magnetku Rhodos z dôvodu “ja som to vlastne nechcela”, mi uznaná nebola..

No jo, je doba, kedy sa ľudia boja cestovať. Je to tak. Lebo tam sa deje to a tam hento. A čo ak niekde niečo vybuchne. Ja sa bojím, že vybuchnem, ak ostanem doma. Pre svetový mier je rozhodne lepšie, že ak už mám vybuchnúť, nech je to mimo domu. Doma máme skutočne luxusný výbuch. Hlavne po návrate z dovolenky…nechápem…už tretí deň márne čakám chyžnú. Ešte, že som zabudla na recepcii hotela vrátiť svoj status MPR!

Najlepšie ponuky zájazdov priamo do Vášho emailu